Ako som sa stal používateľom kontaktných šošoviek?

Okuliare nikdy neboli zázrakom a ani veľkým sklamaním

Môj prípad začal pomerne klasicky: v nižších ročníkoch základnej školy si počas lekárskej prehliadky všimli (čo som už vedel, ale myslel som si, že si to nechám pre seba...), že potrebujem okuliare. A tým mi vyniesli rozsudok smrti, pretože v deviatich-desiatich rokoch som bol presvedčený, že hneď ako si nasadím okuliare, zem sa podo mnou otvorí, alebo aspoň podlaha triedy, ak budem musieť stáť a odpovedať pred triedou.

Ale nedalo sa nič robiť, lekár mi predpísal okuliare a ja som si užíval potešenie z výberu rámu (lososová ružová), k tomu (vôbec nie) ladiace fialové okuliare a ešte fialovejšie puzdro. Všetko sa mi to veľmi páčilo, až kým som si na druhý deň neuvedomil, že musím ísť do školy v tomto farebnom zázraku, žiadna rozprávka!

Začal som nosiť okuliare a hoci ma za to nikto nešikanoval (na česť mojich spolužiakov), nenávidel som ich usilovne. Nezpochybniteľne som videl tabuľu lepšie, ale kĺzali dolu, pod nimi sa mi potil nos, neustále som ich doma musel hľadať, párkrát som na ne dokonca sadol, celkovo môžem povedať, že náš vzťah nebol bez mráčku. Moja drahá mama si myslela, že si na ne zvyknem, ale rozhodne nie, myslel som si... a mal som pravdu.

Bojovali sme spolu pár rokov, okuliare a ja (a moja mama), potom som jedného dňa dostal toho dosť a už som si ich nikdy nenasadil. Samozrejme, mali to dôsledky nad rámec rodičovských karhání, pretože som nevidel tabuľu, ani televízor z diaľky, navyše sa mi zhoršoval zrak. Toto biedne obdobie trvalo až do mojich 18 rokov, keď som sa jedného rána zobudil a vedel som, že budem mať kontaktné šošovky!

Tak som išiel na očné vyšetrenie, kde po vyšetrení zistili, že som vhodný na nosenie kontaktných šošoviek (vďaka božej prozreteľnosti a tvaru mojich očí). Určili dioptrie a musel som absolvovať školenia, kde mi ukázali všetky triky vkladania, vyberania a starostlivosti o šošovky.

V prvých týždňoch bolo vkladanie šošoviek ráno ďalšou položkou na programe, vstával som o pol hodiny skôr a trvalo asi pätnásť pokusov, aby som tú malú podvodníčku vložil do oka, ale potom sa svet vždy otvoril: len som sa pozeral okolo seba a čítal najmenšie písmená, či už som ich potreboval alebo nie. V dôsledku toho sa moje vedomosti rozšírili nielen o používanie šošoviek, ale aj o kontaktné údaje spoločnosti vyrábajúcej plynové kotly.

To bolo pred viac ako 10 rokmi. Kontaktné šošovky sa neustále vyvíjajú, stávajú sa čoraz pohodlnejšími, ľahšie sa s nimi manipuluje, takže ich môžu s istotou vyberať tí, ktorí nemajú ráno navyše 30 minút na šošovky, ale stále chcú neoceniteľný pocit slobody a pohodlia, ktorý môže kontaktná šošovka poskytnúť!